Kto nám pomôže, keď si nepomôžeme navzájom?
Týranie dieťaťa otcom. A matka je ževraj psychicky labilná?
Všetko sa to začalo približne pred dvoma rokmi, keď sa pani XY rozviedla s manželom.
Dcérka zostala v jej opatere a svojho otca navštevuje len každý nepárny týždeň. Nie je na tom nič nezvyčajné, keby...
Keby nechodila jej dcérka od otca domov s modrinami, pluzgiermi, spáleninami na nohách či s horúčkami (viď priložené fotografie). Pani XY Momentálne chodí s dcérkou ku psychologičke a k všelijakým iným lekárom. Keď sa rozhodla, že s tým začne niečo robiť, že to nemôže nechať len tak a že malú už nebude dávať otcovi, dozvedela sa, že jej hrozí trestné stíhanie v rozpätí 1 až 5 rokov.
Nikto jej nechcel pomôcť a vôbec neriešili to, aká chodí jej dcérka dokaličená od svojho otca. Nakoniec jej však poradili aby deň pred návštevou u otca išla s dcérkou k lekárke, aby mala dôkaz o tom v akom stave išla dcérka k otcovi a v akom stave sa od otca vrátila. A výsledok? V piatok ráno, deň pred návštevou u otca bola jej dcéra zdravá a bez jediného náznaku choroby. Keď sa však vrátila od otca mala zahnisané horné dýchacie cesty. A takto dopadol každý víkend, ktorý strávila jej dcérka u svojho otca. A nielen to. Malá sa dokonca pocikáva a pokakáva. Keď príde od otca domov je približne ešte asi dve hodiny mimo reality, pretože jej otec jej podáva lieky a nikto nevie aké.
Aj takto to ale vyzerá, keď naše skorumpované súdnictvo hovorí, že dcérka je u otca v dobrých rukách a matka je ževraj psychicky labilná žena. Tak sa pýtam:
,,Ako je možné, že keď je u matky je šťastná, bez následkov a keď príde z víkendu u otca, tak má takéto následky”?
